<?xml version="1.0" encoding="UTF-8" ?>
<rss version="2.0" xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/">
  <channel>
    <title>pello scrofa</title>
    <link>http://www.blogak.com/pellohuhezi</link>
    <description></description>
    
     
     <item>
      <title>NICOLÁS GUILLEN</title>
      <link>http://www.blogak.com/pellohuhezi/nicolas-guillen</link>
      <description><![CDATA[
        <P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt">Como ya sabréis, y si habéis leído los últimos textos publicados en el blog, el libro que escogí yo en su día fue la entrevista realizada por Ignacio Ramonet a Fidel Castro. Pues como todo el libro transcurre en Cuba, he elegido a Nicolás Guillen, poeta nacional de Cuba, como protagonista de este próximo texto.</P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt">&nbsp;<?xml:namespace prefix = o ns = "urn:schemas-microsoft-com:office:office" /><o:p></o:p></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><A href="http://www.patriagrande.net/cuba/nicolas.guillen/index.html">Nicolás Guillen</A>, nació el 10 de julio de 1902 en Camagüey, ciudad cubana capital de la provincia con el mismo nombre. Hijo del periodista Nicolás Guillen y de Argelia Batista Arrieta, se quedo huérfano de padre en 1917 ya que su padre murió a manos de soldados.</P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt">&nbsp;<o:p></o:p></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt">Tras acabar sus estudios de bachillerato en 1919, comienza a publicar sus primeros poemas en 1920, como colaborador para una revista. Sus poesías eran de tipo modernista, aunque esto no se descubriera hasta medio siglo más tarde, cuando aparecieron todas sus obras.</P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt">&nbsp;<IMG height=192 src="http://www.ua.es/webs/centrobenedetti/Imagenes/nicolas_guillen.jpg" width=157><o:p></o:p></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><SPAN style="mso-bidi-font-size: 13.5pt">Desde su juventud participó en la vida cultural y política cubana, lo que le costó el exilio en varias ocasiones. Ingresó en el Partido Comunista en 1937, y tras el triunfo de la Revolución cubana en 1959 desempeñó cargos y misiones diplomáticas de relieve.</SPAN></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt">&nbsp;<o:p></o:p></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt">Crítico con la injusticia y el imperialismo, eso no le impidió verse afectado por las inquietudes neorrománticas y metafísicas que también dominaron la literatura de esa época, pues el amor y la muerte son también temas fundamentales en su poesía.<SPAN style="mso-bidi-font-size: 13.0pt"><o:p></o:p></SPAN></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><SPAN style="mso-bidi-font-size: 13.0pt">&nbsp;<o:p></o:p></SPAN></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><SPAN style="mso-bidi-font-size: 13.0pt">Tras ganar diversos premios que le representan como gran artista y poeta, se convierte en uno de los poetas de más renombre de Cuba y de todo el mundo. Es el Poeta Nacional de Cuba.<o:p></o:p></SPAN></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><SPAN style="mso-bidi-font-size: 13.0pt">&nbsp;<o:p></o:p></SPAN></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><SPAN style="mso-bidi-font-size: 13.0pt">Tras una larga enfermedad, muere en La Habana el 17 de julio de 1989.<o:p></o:p></SPAN></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><SPAN style="mso-bidi-font-size: 13.0pt">&nbsp;<o:p></o:p></SPAN></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><SPAN style="mso-bidi-font-size: 13.0pt"><A name=cana><STRONG>CAÑA</STRONG></A></SPAN></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><SPAN style="mso-bidi-font-size: 13.0pt"></SPAN>&nbsp;</P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><SPAN style="mso-bidi-font-size: 13.0pt"><EM>El negro<BR>junto al cañaveral.<BR><BR>El yanqui<BR>sobre el cañaveral.<BR><BR>La tierra<BR>bajo el cañaveral.<BR><BR>¡Sangre<BR>que se nos va!</EM></P></SPAN>
       ]]></description>
      
        <category>nicolas</category>
      
        <category>poesía</category>
      
        <category>guillen</category>
      
        <category>cuba</category>
      
      <comments>http://www.blogak.com/pellohuhezi/nicolas-guillen#comments</comments>
      <dc:creator>pellus</dc:creator>
      <pubDate>Sun, 01 Jun 2008 16:55:33 +0200</pubDate>
      
     </item>
    
     
     <item>
      <title>Aste Santuko Egiptoko bidaia</title>
      <link>http://www.blogak.com/pellohuhezi/aste-santuko-egiptoko-bidaia</link>
      <description><![CDATA[
        Ikusten den bezala, Aste Santuan Egiptora joan nintzen nire familiarekin. Oso herrialde polita iruditu zitzaidan, egia esan, piramideak ikutzerainoko sentsazioa harrigarria egin zitzaidan, berdin, Niloa txalupan zeharkatzearekin.<BR>Beste gabe, esatea, mundu guztiari gomendatzen diodan bidaia dela. Mapan sartu eta gehiago inbestigatu:<BR><BR><IFRAME src="http://www.tagzania.com/paste/route/82313" frameBorder=0 width=400 scrolling=no height=300>tagzaniapaste</IFRAME><BR><SMALL><A href="http://www.tagzania.com/route/82313">Aste Santuko Egiptoko bidaia map</A></SMALL>
       ]]></description>
      
        <category>cairo</category>
      
        <category>santua</category>
      
        <category>aste</category>
      
        <category>egipto</category>
      
        <category>aswan</category>
      
      <comments>http://www.blogak.com/pellohuhezi/aste-santuko-egiptoko-bidaia#comments</comments>
      <dc:creator>pellus</dc:creator>
      <pubDate>Wed, 28 May 2008 14:54:11 +0200</pubDate>
      
     </item>
    
     
     <item>
      <title>Asalto al Cuartel de Moncada</title>
      <link>http://www.blogak.com/pellohuhezi/asalto-al-cuartel-de-moncada</link>
      <description><![CDATA[
        <P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt">&nbsp;Uno de los acontecimientos que marcó la historia de Cuba fue el asalto al cuartel de Moncada, en Santiago de Cuba. El asalto se realizó el 26 de julio de 1953 con el fin de derrocar al dictador Fulgencio Batista, que en aquel entonces era el que mandatario en la isla. Este asalto lo lideró el abogado Fidel Castro, quien hasta hace poco fue líder en Cuba, junto a un grupo de jóvenes del <A href="http://es.wikipedia.org/wiki/Partido_Ortodoxo">Partido Ortodoxo</A>.</P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt">&nbsp;<?xml:namespace prefix = o ns = "urn:schemas-microsoft-com:office:office" /><o:p></o:p></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><A href="http://es.wikipedia.org/wiki/Cuartel_Moncada">El Cuartel de Moncada</A> era la sede de regimiento de el general Antonio Maceo. Por su importancia, este cuartel era la segunda fuerza militar del país, ocupada por muchos hombres, y esta fue una de las razones por las que se asaltó. Una vez el Cuartel de Moncada estaba asaltado la defensa de la ciudad era posible. Además, después de esto también serían tomadas las estaciones policiales, así como una radioemisora, para dar a conocer al pueblo sus objetivos. Mas tarde, y con el fin de apoyar la acción de Fidel, fue tomado el cuartel &lt;Carlos Manuel de Céspedes&gt;, en Bayamo.</P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt">&nbsp;</P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt">&nbsp;<IMG src="http://www.gacetadejagua.cu/contracuba/agregados/moncada_soldados.jpg"></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt">&nbsp;</P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt">Como ya se ha dicho antes, el gran fin de el asalto al Cuartel de Moncada era librar a Cuba de la dictadura a la que estaba sometida y abrir las puertas a una nueva era de libertad y revolución. Tras esto, años más tarde Fidel Castro fue sometido a juicio por estas acciones, y fue aquí donde presento su alegato con el nombre <A href="http://www.granma.cubaweb.cu/marti-moncada/jm01.html">"La Historia me Absolverá".</A></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt">&nbsp;<o:p></o:p></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><I>*"El asalto al cuartel `Moncada’ no significó el triunfo de la Revolución en ese instante, pero señaló el camino y trazó un programa de liberación nacional que abriría a nuestra patria las puertas del socialismo. No siempre en la historia los reveses tácticos son sinónimos de derrota."*<o:p></o:p></I></P>
       ]]></description>
      
        <category>moncada</category>
      
        <category>asalto</category>
      
        <category>cuba</category>
      
        <category>cuartel</category>
      
      <comments>http://www.blogak.com/pellohuhezi/asalto-al-cuartel-de-moncada#comments</comments>
      <dc:creator>pellus</dc:creator>
      <pubDate>Sun, 25 May 2008 23:25:33 +0200</pubDate>
      
     </item>
    
     
     <item>
      <title>LA REVOLUCIÓN CUBANA</title>
      <link>http://www.blogak.com/pellohuhezi/la-revolucion-cubana</link>
      <description><![CDATA[
        <P style="MARGIN-BOTTOM: 0pt">El último libro del escritor gallego Ignacio Ramonet tiene como nombre <I style="mso-bidi-font-style: normal">Cien Horas con Fidel</I>, un libro que abre las puertas ala verdad sobre <?xml:namespace prefix = st1 ns = "urn:schemas-microsoft-com:office:smarttags" /><st1:PersonName w:st="on" ProductID="la Revolución">la <A href="http://es.wikipedia.org/wiki/Revoluci%C3%B3n_cubana">Revolución</A></st1:PersonName><A href="http://es.wikipedia.org/wiki/Revoluci%C3%B3n_cubana"> cubana</A>, tan silenciada y manipulada durante años por las grandes potencias capitalistas.</P>
<P style="MARGIN-BOTTOM: 0pt">A lo largo de la historia, la sociedad cubana, y la mundial en general, se ha quejado por la falta de información y secretos que el gobierno de Fidel Castro ha mantenido. Y la verdad es que cada vez más gente empieza ha conocer lo que ocurre en esa pequeña isla del Caribe. </P>
<P style="MARGIN-BOTTOM: 0pt"><A href="http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/9/94/Revoluci%C3%B3n_Cubana.JPG"><IMG style="WIDTH: 295px; HEIGHT: 162px" height=600 alt="Imagen:Revolución Cubana.JPG" src="http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/9/94/Revoluci%C3%B3n_Cubana.JPG/799px-Revoluci%C3%B3n_Cubana.JPG" width=799 border=0></A></P>
<P style="MARGIN-BOTTOM: 0pt">Hasta que en febrero Fidel Castro fue relevado por su hermano Raul, pasaron casi 50 años de mandato de éste primero, de resistencia a un mundo capitalista liderado por los Estados Unidos, el cual es el principal interesado en hundir a los cubanos. </P>
<P style="MARGIN-BOTTOM: 0pt">Es precisamente dar información y abrir los ojos a la gente sobre <st1:PersonName w:st="on" ProductID="la Revolución">la Revolución</st1:PersonName> lo que quiere hacer este escritor con este libro, y quien ha sido entrevistado (Fidel). Porque lo que en realidad se pretende es “dar a conocer las ideas de un revolucionario que tiene por encima un telón de odio y un muro de calumnias impuesto por los medios occidentales, que no deja ver la esencia real de <st1:PersonName w:st="on" ProductID="la Revolución">la Revolución</st1:PersonName> cubana” (Ignacio Ramonet).</P>
       ]]></description>
      
        <category>cuba</category>
      
        <category>revolución</category>
      
        <category>fidel</category>
      
      <comments>http://www.blogak.com/pellohuhezi/la-revolucion-cubana#comments</comments>
      <dc:creator>pellus</dc:creator>
      <pubDate>Sun, 18 May 2008 15:32:05 +0200</pubDate>
      
     </item>
    
     
     <item>
      <title>Daniel Innerarityren hitzaldia</title>
      <link>http://www.blogak.com/pellohuhezi/daniel-innerarityren-hitzaldia</link>
      <description><![CDATA[
        <P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><U><SPAN lang=EU style="FONT-SIZE: 14pt; mso-ansi-language: EU; mso-bidi-font-size: 12.0pt">LABURPENA</SPAN></U><SPAN lang=EU style="FONT-SIZE: 14pt; mso-ansi-language: EU; mso-bidi-font-size: 12.0pt">:<?xml:namespace prefix = o ns = "urn:schemas-microsoft-com:office:office" /><o:p></o:p></SPAN></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><SPAN lang=EU style="mso-ansi-language: EU">&nbsp;<o:p></o:p></SPAN></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><SPAN lang=EU style="mso-ansi-language: EU">Pasa den ostegunean, hau da, otsailaren 21ean <A href="http://www.unizar.es/innerarity/editores4.htm">Daniel Innerarity </A>filosofoa izan genuen Eskoriatzako huhezi fakultatean. Daniel Innerarity Bilbon jaiotakoa bada ere, momentu honetan Frantzian bizi den filosofoa da. Hau, Eskoriatzara, <U>ezagupenaren gizartean bizirauteko hainbat azalpen eta aholku</U> ematera etorri zitzaigun, eta nola ez, horri buruzko bere iritziak ematen ere.<o:p></o:p></SPAN></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><SPAN lang=EU style="mso-ansi-language: EU">&nbsp;<o:p></o:p></SPAN></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><SPAN lang=EU style="mso-ansi-language: EU">Hasteko, Innerarityk bere hitzaldia hasi zuen esanez, &lt;jende gutxik uste duela gizarte mota honetan bizitzea zaila dela&gt;. Berak topatzen duen arrazoi nagusiena zailtasun honetarako, gehiegizko informazioa da, eta gehienbat informazio honi egin behar diogun kudeaketa da gure desafio printzipala. Gainera, ezagupenaren gizarte honek gero eta leloagoak egiten gaituela esaten zuen behin eta berriz Daniel Innerarity jaunak.<o:p></o:p></SPAN></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><SPAN lang=EU style="mso-ansi-language: EU">&nbsp;<o:p></o:p></SPAN></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><SPAN lang=EU style="mso-ansi-language: EU">Jarraitu zuen esanez, gure aitona-amonak gu baino jakintsuagoak zirela, garai haietan jakitea posible zen guztia zekitelako; aldiz, guk informazio multzo izugarri honen aurrean ezinezkoa dugu guztia jakitea, ezta erdira ere ez gara heltzen. Informazio multzo handi honek mundu arraro moduko batean sartzen gaitu eta azkenean nahasmenean bukatzeko arriskua daukagu.<o:p></o:p></SPAN></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><SPAN lang=EU style="mso-ansi-language: EU">&nbsp;</SPAN></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><SPAN lang=EU style="mso-ansi-language: EU"><IMG src="http://www.elpais.com/recorte/20031015elpepicul_3/SCO250/Ies/Daniel_Innerarity.jpg"></SPAN></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><SPAN lang=EU style="mso-ansi-language: EU"><o:p></o:p></SPAN>&nbsp;</P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><SPAN lang=EU style="mso-ansi-language: EU">Gehiegizko informazio honen aurrean filtro moduko bat erabiltzen dugu geroago nahi dugun informazioa aukeratzeko (kantitate txikiago batean). Gainera filosofo honek uste du gure gizartea gu baino argitsuagoa dela, bertan milaka objektu daudelako guk euren funtzionamendua nolakoa den jakitea ezinezkoa duguna. Beraz bigarren eskuko mundu batean biri garela dio. Teknologia berrien adibidea jartzen du, esanez, gauzen erabilera, jolastuz ikasten dela, horregatik umeek nagusiek baino gehiago dakite gauza hauei buruz.<o:p></o:p></SPAN></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><SPAN lang=EU style="mso-ansi-language: EU">&nbsp;<o:p></o:p></SPAN></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><SPAN lang=EU style="mso-ansi-language: EU">Daniel Innerarity filosofoak, garrantzitsuagoak ikusten ditu gizarte honetan jendeak egiten dituen gauza argiak, jende argia baino. Berak, hiru talde banatzen ditu garrantzitsuak ikusten dituena: alde batetik <U>datuak </U>daude, zeintzuk gai bati buruzko elementu garrantzitsuak dira; beste batetik, <U>informazioa</U> dago, zein era on baten antolatutako datuak diren; bukatzeko, <U>ezagupena</U>, datuen diseinua dela dio, pausurik zailena dena.<o:p></o:p></SPAN></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><SPAN lang=EU style="mso-ansi-language: EU">&nbsp;<o:p></o:p></SPAN></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><SPAN lang=EU style="mso-ansi-language: EU">Azkenik, filosofo honek dio, filtroak oso beharrezkoak direla, gizarte honetan informazio eran dugun zarata alde batera uzteko. Bost pausu ematen dizkigu Danielek: <I><U>arreta kudeatu</U></I> (ezin diegunez bi gauzei batera arreta jarri, garrantzitsuena aukeratu), <I><U>informazioa deuseztatu</U></I> (informazioa deuseztatzen saiatu behar gara), <I><U>batengan pentsatu</U></I> (formazioan datza honek), <I><U>kooperatu</U> </I>(kooperazioa sinpletasun onena da) eta <I><U>xehea izatea</U></I> (sinpletasun on bat beharrezkoa da).<o:p></o:p></SPAN></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><SPAN lang=EU style="mso-ansi-language: EU">&nbsp;<o:p></o:p></SPAN></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><SPAN lang=EU style="mso-ansi-language: EU">&nbsp;<o:p></o:p></SPAN></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><U><SPAN lang=EU style="FONT-SIZE: 14pt; mso-ansi-language: EU; mso-bidi-font-size: 12.0pt">IRITZI PERTSONALA</SPAN></U><SPAN lang=EU style="FONT-SIZE: 14pt; mso-ansi-language: EU; mso-bidi-font-size: 12.0pt">:<o:p></o:p></SPAN></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><SPAN lang=EU style="FONT-SIZE: 14pt; mso-ansi-language: EU; mso-bidi-font-size: 12.0pt">&nbsp;<o:p></o:p></SPAN></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><SPAN lang=EU style="mso-ansi-language: EU">Nire aldetik, esatea, Daniel Innerarity filosofoak emandako hitzaldia gustatu zitzaidala. Alde batetik gai interesgarri bati buruz hitz egin zuela uste dut, aurretik burutik pasatu ere ez zitzaidana egin. Bestetik, bere hitz egiteko era, eta zen ordua zela eta hitzaldi atsegin bat jasotzearen aukera ona iruditu zitzaidan.<o:p></o:p></SPAN></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><SPAN lang=EU style="mso-ansi-language: EU">&nbsp;<o:p></o:p></SPAN></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><SPAN lang=EU style="mso-ansi-language: EU">Asko ikasten da filosofo edo jakintsu hauetatik, beti da aberasgarria hauen hitzaldi bat entzutea, edo hauek duten informazioa bereganatzea, apur bat besterik ez bada ere. Aurretik konturatu ere ez banintz ere, egia da informazio gehiegizko batean biri garela.<o:p></o:p></SPAN></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><SPAN lang=EU style="mso-ansi-language: EU">&nbsp;<o:p></o:p></SPAN></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><U><SPAN lang=EU style="mso-ansi-language: EU">&nbsp;<o:p></o:p></SPAN></U></P>
       ]]></description>
      
        <category>daniel</category>
      
        <category>innerarity</category>
      
        <category>hitzaldia</category>
      
      <comments>http://www.blogak.com/pellohuhezi/daniel-innerarityren-hitzaldia#comments</comments>
      <dc:creator>pellus</dc:creator>
      <pubDate>Thu, 15 May 2008 11:28:29 +0200</pubDate>
      
     </item>
    
     
     <item>
      <title>Ignacio Ramonet-Cien Horas con Fidel</title>
      <link>http://www.blogak.com/pellohuhezi/ignacio-ramonet-cien-horas-con-fidel</link>
      <description><![CDATA[
        <P style="MARGIN-TOP: 0cm"><SPAN style="FONT-SIZE: 36pt"><?xml:namespace prefix = o ns = "urn:schemas-microsoft-com:office:office" /><o:p><SPAN style="FONT-SIZE: 26pt; FONT-FAMILY: 'Times New Roman'; mso-bidi-font-weight: bold; mso-ansi-language: ES; mso-fareast-font-family: 'Times New Roman'; mso-fareast-language: AR-SA; mso-bidi-language: AR-SA; mso-bidi-font-size: 36.0pt">Cien horas con Fidel, de </SPAN></o:p></SPAN></P>
<P style="MARGIN-TOP: 0cm"><SPAN style="FONT-SIZE: 36pt"><o:p><SPAN style="FONT-SIZE: 26pt; FONT-FAMILY: 'Times New Roman'; mso-bidi-font-weight: bold; mso-ansi-language: ES; mso-fareast-font-family: 'Times New Roman'; mso-fareast-language: AR-SA; mso-bidi-language: AR-SA; mso-bidi-font-size: 36.0pt">Ignacio Ramonet</SPAN></o:p></SPAN></P>
<P style="MARGIN-TOP: 0cm"><SPAN style="FONT-SIZE: 36pt"><o:p><SPAN style="FONT-SIZE: 26pt; FONT-FAMILY: 'Times New Roman'; mso-bidi-font-weight: bold; mso-ansi-language: ES; mso-fareast-font-family: 'Times New Roman'; mso-fareast-language: AR-SA; mso-bidi-language: AR-SA; mso-bidi-font-size: 36.0pt"></SPAN></o:p></SPAN><U><STRONG><STRONG><IMG style="WIDTH: 102px; HEIGHT: 124px" height=124 src="http://www.ateiamerica.com/images/Ignacio_Ramonet.jpg" width=82></STRONG></STRONG></U></P>
<P style="MARGIN-TOP: 0cm"><U><STRONG>Biografía:</STRONG></U></P>
<P style="MARGIN-TOP: 0cm">Ignacio Ramonet nació el 5 de mayo de 1943 en un pueblo gallego llamado Redondela (Pontevedra). Pasó su infancia en Tánger y<SPAN style="COLOR: #161616"> estudió ingeniería en Burdeos, Rabat y París, y sociología en la Escuela de Altos Estudios Sociales de París. Se trata de un intelectual que reside en Francia, Paris, donde da clases. Desde hace unos años es director de <A href="http://www.monde-diplomatique.es/isum/Main?ISUM_Portal=1">Le Monde Diplomatique </A>(publicación mensual) y de <A href="http://www.monde-diplomatique.fr/mav/">Maniére de voir </A>(publicación bimensual). Aparte de eso es presidente de la ONG Media Watch Global (</SPAN>Observatorio Internacional de los Medios de Comunicación<SPAN style="COLOR: #161616">).<o:p></o:p></SPAN></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt">Ignacio Ramonet es un especialista en geopolítica y estrategia internacional. Es uno de los mayores críticos de la actual situación del mundo, y basa sus críticas principalmente en la influencia de los medios en la sociedad global. En su trayectoria como escritor ha escrito muchos libros. Estos son unos de los más importantes: La Golosina Visual (1985), Rebeldes Dioses y Excluidos (1998),<SPAN style="mso-spacerun: yes">&nbsp; </SPAN><SPAN style="COLOR: #333333">Guerras del Siglo XXI (2002), <A href="http://es.wikipedia.org/wiki/Castrista">Fidel Castro</A>. Biografía a dos voces (2006)…</SPAN></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><SPAN style="COLOR: #333333"><o:p></o:p></SPAN>&nbsp;</P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><SPAN style="COLOR: #333333"></SPAN>&nbsp;<IMG height=139 src="http://www.cubasocialista.cu/imagen/cien-horas-con-fidel.gif" width=96></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt">&nbsp;</P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><SPAN style="COLOR: #333333"><U><STRONG>Resumen</STRONG></U>:&nbsp;</SPAN></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><SPAN style="COLOR: #333333"><o:p></o:p></SPAN>&nbsp;</P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><SPAN style="COLOR: #333333">Este último es uno de los que más a dado que hablar últimamente. Se trata de una entrevista realizada cara a cara a Fidel Castro en la que el cubano narra sus historias desde que nació, estudió, se hizo hombre hasta que se convirtió en un revolucionario nato y hasta hoy en día.<o:p></o:p></SPAN></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><SPAN style="COLOR: #333333">&nbsp;</SPAN></P>
<P class=MsoNormal style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><SPAN style="COLOR: #333333"></SPAN><SPAN style="FONT-SIZE: 12pt; COLOR: #333333; FONT-FAMILY: 'Times New Roman'; mso-ansi-language: ES; mso-fareast-font-family: 'Times New Roman'; mso-fareast-language: AR-SA; mso-bidi-language: AR-SA">Se trata de un libro dividido en 26 capítulos que aborda temas tan importantes como el ataque al cuartel de Moncada, su relación con el <A href="http://www.cheguevara.com.ar/index.php">Che Guevara</A>, o la victoria de la Revolución Cubana. Otros temas como por ejemplo los atentados de la CIA o el derrumbe socialista en los años 1989-1991 y de la revolución bolivariana no dejan de ser importantes en el libro. Al final de éste, en una pequeña reflexión, Castro predice cual será el futuro de Cuba después de que deje el cargo; casualmente esto último ya lo sabemos porque los recientes acontecimientos han hecho que su hermano Raúl Castro esté ahora en el cargo. En conclusión, es un libro / entrevista que narra toda la vida de el revolucionario Fidel Castro desde que nació hasta ayer mismo.</SPAN><SPAN style="FONT-SIZE: 12pt; COLOR: #333333; FONT-FAMILY: 'Times New Roman'; mso-ansi-language: ES; mso-fareast-font-family: 'Times New Roman'; mso-fareast-language: AR-SA; mso-bidi-language: AR-SA"></P></SPAN>
       ]]></description>
      
        <category>ignacio</category>
      
        <category>fidel</category>
      
        <category>castro</category>
      
        <category>ramonet</category>
      
      <comments>http://www.blogak.com/pellohuhezi/ignacio-ramonet-cien-horas-con-fidel#comments</comments>
      <dc:creator>pellus</dc:creator>
      <pubDate>Mon, 12 May 2008 10:50:21 +0200</pubDate>
      
     </item>
    
     
     <item>
      <title>señor no-ren biografia</title>
      <link>http://www.blogak.com/pellohuhezi/senor-no-ren-biografia</link>
      <description><![CDATA[
        Gaur maiatzaren 9an <a href="http://audacity.sourceforge.net/">Audacity</a> programaren bidez ahots grabazioak egiten ikasi dugu Web 2.0 klasean. Nik nire aldetik, musika talde baten biografiari buruzko grabazio bat egin dut. Oraingoan <a href="http://www.srno.net/">Señor No</a> taldeari buruzko taldeari buruzkoa egin dut.<br>Nire ustetan, gaur egun Euskal Herrian dauden punk-rock talderik onenetarikoa da hau eta pertsonalki oso gustoko ditut. Hemen daukazue entzugai talde honen biografia:<br><br> <embed src="http://static.boomp3.com/player.swf?song=apnk04r" type="application/x-shockwave-flash" wmode="transparent" allowscriptaccess="always" align="middle" height="20" width="200"><a style="font-size: 9px; color: rgb(204, 204, 204); letter-spacing: -1px; text-decoration: none;" href="http://boomp3.com/listen/apnk04r/se%C3%B1or-no">boomp3.com</a><img style="visibility: hidden; width: 0px; height: 0px;" src="http://counters.gigya.com/wildfire/CIMP/bT*xJmx*PTEyMTAzMzc*NzMwMzgmcHQ9MTIxMDMzNzUxNjUzMSZwPTcwNzUxJmQ9Jm49Jmc9MQ==.jpg" border="0" height="0" width="0">
       ]]></description>
      
        <category>biografia</category>
      
        <category>musika</category>
      
        <category>no</category>
      
        <category>señor</category>
      
      <comments>http://www.blogak.com/pellohuhezi/senor-no-ren-biografia#comments</comments>
      <dc:creator>pellus</dc:creator>
      <pubDate>Fri, 09 May 2008 14:49:00 +0200</pubDate>
      
     </item>
    
     
     <item>
      <title>durangoko mapa</title>
      <link>http://www.blogak.com/pellohuhezi/durangoko-mapa</link>
      <description><![CDATA[
        <br>

<iframe scrolling="no" src="http://www.tagzania.com/paste/item/80042#s=14" height="300px" width="400px" frameborder="0">tagzaniapaste</iframe><br /><small><a href="http://www.tagzania.com/item/80042">durango map</a></small>
       ]]></description>
      
        <category>mapa</category>
      
        <category>durango</category>
      
        <category>bizkaia</category>
      
      <comments>http://www.blogak.com/pellohuhezi/durangoko-mapa#comments</comments>
      <dc:creator>pellus</dc:creator>
      <pubDate>Mon, 05 May 2008 16:50:35 +0200</pubDate>
      
     </item>
    
     
     <item>
      <title>durangotik eskoriatzarako bidie</title>
      <link>http://www.blogak.com/pellohuhezi/durangotik-eskoriatzarako-bidie</link>
      <description><![CDATA[
        <iframe scrolling="no" src="http://www.tagzania.com/paste/user/pellus" height="300px" width="400px" frameborder="0">tagzaniapaste</iframe><br /><small><a href="http://www.tagzania.com/user/pellus">Tagzania: pellus</a></small>
       ]]></description>
      
        <category>ruta</category>
      
        <category>eskoriatza</category>
      
        <category>durango</category>
      
      <comments>http://www.blogak.com/pellohuhezi/durangotik-eskoriatzarako-bidie#comments</comments>
      <dc:creator>pellus</dc:creator>
      <pubDate>Mon, 05 May 2008 00:33:38 +0200</pubDate>
      
     </item>
    
     
     <item>
      <title>WIFI klasean, bai ala ez?</title>
      <link>http://www.blogak.com/pellohuhezi/wifi-klasean-bai-ala-ez</link>
      <description><![CDATA[
        <P class=MsoBodyText style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt"><SPAN lang=EU style="FONT-FAMILY: Arial; mso-ansi-language: EU"><?xml:namespace prefix = o ns = "urn:schemas-microsoft-com:office:office" /><o:p>&nbsp;</o:p></SPAN><SPAN lang=EU style="FONT-FAMILY: Arial; mso-ansi-language: EU"><o:p>&nbsp;</o:p></SPAN></P>
<P class=MsoBodyText style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt; TEXT-INDENT: 35.4pt"><SPAN lang=EU style="FONT-FAMILY: Arial; mso-ansi-language: EU">Argi dago <A href="http://es.wikipedia.org/wiki/Wi-Fi">Wifi </A>zerbitzua azken aldian izan ditugun aurrerapenetatik onenetarikoa izan dela. Orain dela urte batzuk ordenagailu bat izatea oso zaila zen, luxu bat, eta orain edonork dauka ordenagailu pertsonal bat. Hala ere, gaur egun, kaleko edozein lekutan sar zaitezke internetera eta munduko beste alde bateko lagun batekin berba egin.<o:p></o:p></SPAN></P>
<P class=MsoBodyText style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt; TEXT-INDENT: 35.4pt"><SPAN lang=EU style="FONT-FAMILY: Arial; mso-ansi-language: EU"><o:p>&nbsp;</o:p></SPAN></P>
<P class=MsoBodyText style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt; TEXT-INDENT: 35.4pt"><SPAN lang=EU style="FONT-FAMILY: Arial; mso-ansi-language: EU">Azkenaldian sortu den eztabaida zera da, klasean Wifi zerbitzua erabiltzea edo izatea ondo dagoen edo ez. Nire ustez, eta ikus-entzunezkoen ikaslea banaiz ere, ez litzateke oso ondo egongo klasean Wifi zerbitzua erabiltzea. Normalean irakasleari kasu gutxi egiten badiogu, imajina dezaket klasean Wifi zerbitzua erabiltzen baldin badugu, inork ez lioke kasurik egingo.<o:p></o:p></SPAN></P>
<P class=MsoBodyText style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt; TEXT-INDENT: 35.4pt"><SPAN lang=EU style="FONT-FAMILY: Arial; mso-ansi-language: EU"><o:p>&nbsp;</o:p></SPAN></P>
<P class=MsoBodyText style="MARGIN: 0cm 0cm 0pt; TEXT-INDENT: 35.4pt"><SPAN lang=EU style="FONT-FAMILY: Arial; mso-ansi-language: EU">Sustatuko testuan esaten den bezala, messenger, joko eta egunkarien artean badugu nahikoa gauza zeinekin nahasi.<o:p></o:p></SPAN></P>
<P><A href="http://es.wikipedia.org/wiki/Wi-Fi"></A>&nbsp;</P>
       ]]></description>
      
        <category>eztabaida</category>
      
        <category>wifi</category>
      
        <category>internet</category>
      
      <comments>http://www.blogak.com/pellohuhezi/wifi-klasean-bai-ala-ez#comments</comments>
      <dc:creator>pellus</dc:creator>
      <pubDate>Wed, 30 Apr 2008 14:10:02 +0200</pubDate>
      
     </item>
    
  </channel>
</rss>